Laura Birksová je spisovateľka z New Jersey a mamička štvorročných dvojčiat. Tento list napísala, aby svojmu drahému manželovi vysvetlila, prečo už nie je tou ženou, ktorú si kedysi vzal. Všetky tie prebdené noci s deťmi a nekonečné domáce práce, ktoré vyplývali z jej pozície matky, ju zmenili nielen ako človeka, ale aj ich vzťah.

Môj drahý manžel,

Je mi to ľúto.

Je mi ľúto, že posledné štyri roky si bol zanedbaný. Je mi ľúto, že tvoje potreby sú druhotné. Uisťujem ťa, že si stále medzi mojimi prioritami, len už nie na prvom mieste.

Viem, že máš svoje potreby, priania, sny a túžby. Ak ti poviem, že chcem byť tvojou oporou, tak to myslím vážne. Viem, že ťa unavujú moje neustále výhovorky, že som unavená, bolí ma hlava, alebo mi akurát vadí, že chrápeš. Ver mi, prajem si, aby som mala toľko energie, koľko pred piatimi rokmi. Alebo aspoň toľko, ako pred dvoma týždňami, keď som desaťkrát prala a všetko aj vyžehlila a odložila do skríň. Samozrejme, ty si to nevidel, pretože som ťa nechala pospať si.

Viem, že niektoré dni to vyzerá, ako keby sme boli len obchodní partneri. A máš pravdu. Niektoré dni, ba dokonca týždne tak naozaj vyzerajú. Vedz, že by som chcela, aby naše manželstvo bolo lepšie. Pretože my sme naozaj dobrá dvojica.

Problém je, že môj život, môj mozog a moje telo je zahalené statusom matky našim dvom chlapcom, ktorí vyzerajú presne ako ty. Dokonca aj keď zaspali a my sediac na gauči pozeráme film, môj mozog je nastavený na „mód matky“.

Myslím na zajtrajšok, na to, čo bude o 10 rokov. Rozmýšľam, či máš pripravené oblečenie na zajtra do roboty. Mám obavy o peniaze… a mlieko. Máme dosť mlieka? Neviem vypnúť „mód matky“. Je to tým, kým som. Fyzicky, emocionálne i psychicky je to dosť vyčerpávajúce.

Nechcem, aby si si myslel, že už nie si pre mňa taký dôležitý ako kedysi. Bez teba by som nemohla žiť tento život a ani by som nechcela. Ale pravda je aj to, že si dospelý a veľa vecí si vieš urobiť sám.

Keď prídeš domov z roboty, nanešťastie, vidíš moju najhoršiu podobu. Našim deťom dávam tú najlepšiu. Ale je tu malé tajomstvo: Niekedy, niektoré dni, tu proste nie je najlepšia stránka. Proste neexistuje.

Nemôžem sa starať o tvoje zdravie, o zdravie chlapcov, o zvieratá aj o seba. Koho mám zanedbať? Keď poviem, že sa necítim dobre, alebo som nespala, bolo to preto, lebo som sa nestarala o seba. Áno. Povieš mi aby som išla k lekárovi, jedla lepšie a viac pila, ale ja som na poslednom mieste.

Mám starosti o tvoju nespavosť, alergie a bolesti kolena. Mám starosti o Alexove vyrážky a Benovu nádchu. Beriem na vedomie stav uší nášho psa a koľko bude stáť návšteva veterinára.

Keď pomyslím na to všetko, začínam mať starosti o špinavé akvárium v ktorom treba vymeniť vodu. Vždy len pridávam na nikdy nekončiaci zoznam vecí, ktoré mi budú robiť výčitky každú noc, keď zaspávam. Nič z tohto nie je tvoja vina.

Robíš neuveriteľné veci pre našu rodinu. Pracuješ ťažšie ako hocikto, koho poznám. Staráš sa o ľudí viac, vrátane mňa, ako hocijaký človek. Ľúbim ťa vždy viac, keď vidím ako pomáhaš niekomu aj keď vieš, že pomoc z tej druhej strany nikdy nepríde. Si ten najlepší, najviac milujúci otec pre naše deti. Je tu predsa dôvod, prečo plačú, keď odchádzaš do roboty. Si ich vzorom a tá myšlienka ma napĺňa láskou a pýchou.

Nie som tá žena, ktorú si si zval pred 11 rokmi. Zmenila som sa na manželku, matku, priateľku a manažérku domácnosti. Som chyžná, kuchárka a domáca. Som zlepšovač nálady a knižnica. Som sestrička vo dne a v noci.

Nemenila by som nič z toho. Nechcem iný život. Ľúbim ťa a ľúbim život, ktorý sme si vytvorili. Ale už nie som tá spontánna žena, ktorú si vtedy stretol. Som matka. A to je všetko, čím som.

S láskou,

Tvoja manželka


Zdieľať: