Denisa bola pekné a obľúbené dievča. Končila posledný ročník na gymnáziu.

Raz ráno sa potkla o schod, keď s niekoľkými spolužiačkami bežala po schodoch do triedy. Kamarátky jej pomohli pozbierať knihy a oprášiť šaty. Nikto z toho nerobil vedu. Skôr utrúsili pár vtipných poznámok.

„Neviem, čo sa stalo,“ povedala Denisa. „Cítim v nohách akúsi slabosť.“

„Možno je to z tej diéty na chudnutie,“ poznamenalo položartom jedno z dievčat.

Po príchode zo školy si ľahla do postele. Keď chcela vstať a navečerať sa, nohy mala úplne ochrnuté. Zakrátko jej ochrnuli aj ruky a nakoniec oslepla. Stala sa obeťou neobyčajne rýchlo postupujúcej sklerózy multiplex.

Nehybne ležala na posteli v nemocnici a vedela, že čoskoro zomrie. Spočiatku ju navštevovali viacerí, ale časom to bola už len mama, ktorá za ňou prišla každý večer a čítala jej z Biblie.

Denisa nikdy nenariekala. Napriek ťažkým okolnostiam mala v srdci pokoj. Mala nevládne nohy, ruky, bola slepá a veľmi ťažko sa jej rozprávalo, napriek tomu svedčila o Bohu – svojím postojom k utrpeniu a svojím životom.

Aj keď sa zdalo, že si to nikto nevšíma, jej spoluležiaci to vnímali. Ľudia nás pozorujú.


Zdieľať: