Pavol bol slobodný muž, ale mal synov – Timoteja a Títa. Toho prvého nazval „vlastný syn vo viere“ (1 Tim 1,2) a “milovaný syn“ (2 Tim 1,2), toho druhého „pravý syn v spoločnej viere“ (pozri Tít 1,4).

Timotej a Títus s Pavlom spolupracovali pri šírení evanjelia. Spolu s ním cestovali, pracovali, trpeli. Ich poslanie, do ktorého vložili celé svoje srdce, ich spájalo silnejším putom, ako sú rodinné vzťahy.

Pavol mal však ešte jedného syna. Nebol to jeho spolupracovník a nemal účasť na utrpeniach a víťazstvách evanjelia. Volal sa Onezim. Pavlovým synom sa stal v období, keď bol Pavol uväznený v Ríme.

O tomto mladom mužovi veľa nevieme. Neviem, čo robil predtým, ako sa stretol s Pavlom; neviem, čo sa s ním stalo potom. V Liste Filemonovi nachádzame len náznaky. Je ich však dosť na to, aby sme si na ich základe mohli vytvoriť určitú predstavu. Najdôležitejšie zo všetkého je, že jeho príbeh – aj keď len útržkovitý a neucelený – je naplnený milosťou.

S istotou vieme povedať, že Onezim bol otrok. Pavol to hovorí vo 16. verši: „Už nie ako otroka“. Ďalej vieme, že pochádzal z mesta Kolosy, ktoré ležalo v dnešnom Turecku, pretože v Liste Kolosanom sa Pavol zmieňuje o akomsi Onezimovi, „vernom krajanovi“ (pozri Kol 4,9).

V čase, keď Pavol píše Filemonovi, je Onezim na úteku. Vzal život do svojich rúk a utiekol od Filemona, ktorý bol jeho majiteľom. Snažil sa dostať čo najďalej. Aby ho nechytili, zamieril do najväčšieho mesta vtedajšej doby – do Ríma, kde bola väčšia pravdepodobnosť, že sa stratí v dave.

To, čo Onezim urobil, bolo veľmi nebezpečné. Keby ho chytili, hodili by ho dravým rybám alebo by mu na čelo vypálili znak, podľa ktorého by každý poznal, že to je otrok, ktorý sa pokúsil utiecť.

Pavol je vo väzení. Onezim na úteku. Boh im umožní stretnúť sa. Vďaka tomu Pavol získa ďalšieho syna. To je zázrak milosti.


Zdieľať: