Smrť znamená koniec všetkých životných útrap. Ako kazateľ musím často stáť v jej prítomnosti. Jedna rakva, druhá, tretia… Tri rakvy a v nich traja mladí muži. Mali len čosi vyše dvadsať. Vybrali sa na lyžovačku. Cestou mali nehodu, pri ktorej všetci zahynuli. Tri pohreby. Tri strápené rodiny.

Na pohrebe jedného z nich som na konci obradu zostúpil z kazateľnice a pripojil sa k trúchliacej rodine. Stáli okolo truhly a plakali. Čo povedať vo chvíli vrcholného zúfalstva a bolesti? Vedľa mňa stále môj dlhoročný kolega a priateľ. Cítili sme ich slzy vo svojich očiach a ich bolesť vo svojich srdciach.

Po niekoľkých minútach ticha sa ku mne naklonil a pošepkal mi: „Nie div, že Boh nemôže v noci spať.“ Boh nespí, ani nedrieme, pretože utrpenie prežíva s nami.


Zdieľať: