Pavol spomína:

U môjho dedka sme sa často hrali na skrývačku. Pod domom mal nízky prázdny priestor. Nebolo tam nič, len veľa prachu, pavúkov a rôzneho hmyzu. Pretože mi to nevadilo, raz som sa tam skryl. Šiel som úplne dozadu, kde – ako som predpokladal – ma nikto hľadať nebude. Ako som tam čakal, čosi som nahmatal. Bol som zvedavý, čo to môže byť. Pri ďalšej hre som si preto vzal so sebou baterku. Zistil som, že tam úplne vzadu stáli tri hlinené nádoby plné zlatých mincí! Keď som o svojom objave povedal dedkovi a spýtal sa ho, odkiaľ sa to tam vzalo, babka mi vysvetlila, že to zostalo po tureckých vojakoch, ktorých môj prapradedko počas tureckých nájazdov zabil.

Keď som sa chcel na to na ďalší deň pozrieť, už tam tie nádoby neboli. Dedko ich niekam skryl. Potom dedko zomrel a dom predali – zrejme aj so zlatým pokladom, o ktorom však nový majiteľ pravdepodobne netuší.

Čo by ste robili, keby ste našli poklad obrovskej hodnoty? Boli by ste šťastní? Boh vám ho ponúka.


Zdieľať: