Johan Hendrik Weidner – na prvý pohľad obyčajný človek. Príjemný, živý, milý, ale nenápadný pán. A predsa bol v čase druhej svetovej vojny kvôli svojej odbojovej činnosti najhľadanejším mužom Francúzska.

Dojímavý príbeh spomína žena, ktorú spolu s rodinou previedol do Švajčiarska. V noci bola veľká zima a ona si všimla, že John nemá ponožky. Keď sa vyzvedala medzi jeho spolupracovníkmi, zistila, že žiadne nemá, lebo okrem šiat na sebe dal všetky svoje veci ľuďom, ktorých zachránil.

Keď sa ho pýtali, prečo opakovane riskoval svoj život pre záchranu druhých, jeho odpoveď bola vždy stručná a výstižná: „Boli to Božie deti, boli to ľudské bytosti. Človek predsa nemôže pomáhať iba vtedy, keď ho to nič nestojí. Kto chce byť oporou tým, čo to potrebujú, nemôže hľadieť na nebezpečenstvo. Nezištná pomoc nepozná inú hranicu, ako hranicu samotného života.“


Zdieľať: