
autor fotografie: Jozef Plachý |
Naše modlitby nesmú byť rozkazom, ale prosbou.
Posledná modlitba
Sundar Singh bol veľmi vnímavým a duchovne založeným dieťaťom. Keď mu však ako dospievajúcemu hinduistickému chlapcovi zomrela matka, veľmi zatrpkol. V misijnej škole, ktorú navštevoval, vyvolávalo jeho správanie pohoršenie. Posmieval sa a bil so svojimi spolužiakmi vyznávajúcimi kresťanstvo. Zanevrel na takýto život, ale jednako cítil potrebu nájsť Boha. Raz večer jeho vnútorný boj vyústil do zúfalstva. Zvolal: „Bože, ak si, zjav sa mi skôr než umriem!“ Sundar bol pripravený spáchať samovraždu, ak nedostane odpoveď.
Tento silne citovo založený mladík prebdel celú noc. Modlil sa a čakal. Pred úsvitom, keď odriekal svoju poslednú modlitbu, naplnil odrazu izbu jasný svetelný oblak. Z jasu vystúpila zvláštne žiariaca tvár i postava. To Sundar nečakal. Je to Krišna, alebo Kristus?
Návštevník však mladíka oslovil slovami, ktoré boli Sundarovi známe: „Ako dlho ma budeš prenasledovať? Prišiel som ťa spasiť… Ja som Cesta.“
Sundar padol omráčený na zem a zjavenie zmizlo. Dostal však odpoveď. Sundar Singh sa stal oddaným veriacim a neskôr najväčším indickým kresťanským misionárom.