Bristol bolo rušné prístavné mesto, v počte lodí, ktoré v ňom kotvili druhé najväčšie po Liverpoole. Ako ostatné anglické mestá na začiatku 19. storočia, bolo plné smogu a špiny. Na rohoch ulíc postávali žobráci. Malé špinavé deti sa predierali pomedzi davy ľudí a snažili sa im ukradnúť peňaženku alebo niečo z vrecka. Napriek kriminalite a chudobe, alebo práve kvôli nim, George Müller vnímal, že Bristol je mesto, v ktorom má pracovať a ktoré potrebuje poznať a pocítiť Božiu lásku a jeho milosť. V tomto meste založil päť sirotincov, ktorými počas jeho života prešlo vyše desaťtisíc bristolských sirôt. Jeho život bol plný dôvery v Boha.

Aj dnes Boh mnohých povoláva, aby sa zriekli výnosného postavenia, pohodlného života, rozlúčili sa s príbuznými a šli cestou zdanlivo plnou sebazaprenia, ťažkostí a obetí. Boh im pripravil určité dielo, pri ktorom by im to mohlo byť prekážkou. Kto sa odhodlá poslúchnuť a ísť, ten má Abrahámovu vieru… Od Abraháma Boh nežiadal malú obeť. No Abrahám sa nepýtal, či tam, kam má ísť, je pôda úrodná, zdravé podnebie, pekný kraj alebo podmienky na zbohatnutie. Pre neho bolo totiž najšťastnejším miestom na zemi to prostredie, kde ho chcel mať Boh. (Patriarchovia a proroci, str. 87)

Kde Pán Boh povoláva teba?


Zdieľať: