Vyrastal som v kresťanskej rodine. Ako dieťa som počul množstvo kázaní z Biblie. Okrem iných aj o tom, že všetko, čo máme, je vlastne darom od Pána Boha. Ako verní správcovia máme 90% svojho príjmu užívať na svoje potreby, ale 10% zo svojho príjmu máme vrátiť Bohu formou podpory cirkvi. A tak som to už v mladosti začal robiť. Neskôr som začal dávať aj dary na podporu rôznych dobročinných projektov. Robil som to po celý čas svojich študentských rokov. Po ukončení štúdia som začal pracovať ako účtovník a po nejakom čase som sa oženil. Narodili sa nám dve dcérky.

Ako to často býva v rodinách s malými deťmi, neraz sme museli navštíviť lekára. Poplatky za ošetrenie u detského lekára sa pre našu rodinu s jedným príjmom stali veľkou výzvou. Bolo pre nás ťažké pokryť všetky rodinné výdavky a pritom odovzdávať desiatok a dary Bohu. A tak sme podľahli pokušeniu a celé mesiace sme neodovzdávali desiatok ani žiadne dary na podporu služby cirkvi.

Ja i moja manželka sme po určitom čase začali mať výčitky svedomia, ale nevedeli sme, čo si počať, ako vyžiť z nášho malého príjmu. Napokon sme sa rozhodli, že niečo musíme urobiť. Rozhodli sme sa, že si vezmeme pôžičku, aby sme mohli doplatiť všetky desiatky a dary, ktorými sme sľúbili prispieť na jeden projekt. Pôžičku sme si vzali z miestnej banky. Úroková sadzba bola vysoká, ale chceli sme byť s Bohom „vyrovnaní“. Zdalo sa nám, že vysoký úrok je malá cena za čisté svedomie.

Takmer od tohto dňa sa naša finančná situácia začala zlepšovať. Pomaly, ale isto. Aj keď sme nikdy nemali príležitosť stať sa boháčmi, Pán Boh nás požehnal a naplnil naše potreby.

Z tejto bolestivej skúsenosti spred mnohých rokov sme sa naučili, že ak dáme Pána Boha na prvé miesto, v našom živote zavládne radosť a spokojnosť. Naučili sme sa, že jeho prostriedky nemáme používať ako my chceme, a to ani v prípade, že sme vo finančnej tiesni. Našu vernosť rád odmení splnením svojich zasľúbení.


Zdieľať: