Známy pruský cestovateľ, bádateľ a vedec Baron von Humboldt objavil v roku 1799 silnú drogu nazvanú kurare.
Na expedícii vo venezuelskej džungli sledoval Indiána, ktorý zastrelil obrovské zviera jediným výstrelom z luku a šípu. Šíp bol napustený jedom kurare, ktorý domorodci získavajú z divých rastlín v džungli. Má dve zvláštne vlastnosti.
Keď sa kurare dostane priamo do krvného obehu, zviera zomiera. Imobilizuje telo, napadne životne dôležité orgány a spôsobuje takmer okamžitú smrť.
Humboldt objavil aj druhú vlastnosť tohto jedu – a to veľmi dramatickým spôsobom. Keď ochorel, domorodý šaman ho prinútil vypiť kurare zriedené s vodou. Najprv bol zhrozený, že za pár sekúnd zomrie. Humboldt však zostal veľmi prekvapený, keď sa po vypití tohto nápoja cítil podstatne lepšie. Zistil, že keď sa prijíma zriedené a ústami, môže byť liekom bez toho, aby poškodil niektoré dôležité orgány.
Kľúč k správnemu účinku teda spočíva v spôsobe, ako sa dostane do ľudského tela. Ak sa vstrekne priamo do krvného obehu, stáva sa z neho smrteľný zabijak. Ak sa prijíma ústami, pôsobí ako utišujúci prostriedok.
Podobne je to aj s našimi slovami. Všetko záleží od toho, ako sú vyrieknuté. Môžu pôsobiť ako zabijak, ale môžu tiež liečiť a tíšiť bolesť.


Zdieľať: