Ludwig von Zinzerdorf vyrastal v domnienke, že každý chlapec sa modlí, spieva piesne a číta Bibliu. Mal jednoduchú, úprimnú vieru v Boha. Často si svoje modlitby písal na malé kúsky papiera, ktoré potom vyhodil z okna na poschodí, aby ich vietor odvial k Bohu. Veril, že Boh jeho modlitby číta a na všetky odpovedá.

A práve Ludwigova odovzdanosť modlitbe a čítaniu Biblie jedného dňa roku 1706 zachránila ich zámok od vyplienenia. Šesťročný Ludwig sedel pri stole s otvorenou Bibliou, čítal si ju a modlil sa tak, ako po iné dni…, keď vtom na zámok Gross-Hennersdorf vtrhol oddiel švédskych vojakov. Švédi obsadili Sasko – malé nemecké kniežatstvo, v ktorom Ludwig býval. Vojaci prechádzali cez vidiek a z veľkostatkov si zhromažďovali zásoby. Ludwig sledoval, ako vojaci vylomili dvere. Nenechal sa však vyrušovať. Ďalej sa modlil a čítal Bibliu. Vojaci vo dverách zastali a zahľadeli sa. Ludwig sa stále modlil. Po chvíľke sa otočili a odišli.

O dve minúty pribehla do izby jeho stará mama barónka von Gersdorf a teta Henriette. „Ludwig, Ludwig! Sme v bezpečí. Čo si povedal vojakom?“ zalapala po dychu stará mama. „Keď odchádzali, povedali, že náš zámok nemôžu vykradnúť, lebo ho stráži Boh.“

Ludwig bol zmätený. „Len som ďalej čítal Bibliu a modlil sa,“ odpovedal.

„Bál si sa aspoň trochu?“ spýtala sa.

„Nie, stará mama,“ odvetil Ludwig. „Práve som čítal o tom, ako dokonca aj vietor a morské vlny poslúchali Pána Ježiša a to mi dalo istotu a pokoj.“


Zdieľať: