Keď Ježiš pozdvihol oči, uvidel početné davy ľudí. Bolo mu ich ľúto, lebo už tri dni boli pri ňom. Večer pristúpili k Ježišovi učeníci a povedali: „Pošli ich preč. Je už neskoro a oni nemajú ani štipku času.“

Ježiš im odpovedal: „Nemusia ísť preč. Vy im dajte čas.“

Oni odpovedali: „Sami ho nemáme a to, čo máme, čože je to pre toľký dav ľudí!“

Ale medzi nimi bol aj jeden chlapec, ktorý mal päť voľných hodín a dve štvrťhodiny. Ježiš prikázal, aby si dav sadol. Bolo tam veľa trávy. Potom vzal päť voľných hodín a dve štvrťhodiny, pozrel k nebu, poďakoval a dával cenný čas učeníkom a učeníci zasa ľuďom. Každý si vzal toľko, koľko chcel. Z toho, čo zvýšilo, nazbierali 12 plných dní. To nie je málo, keď pomyslíme na všeobecný nedostatok času.

Hovorí sa, že ľudia, vidiac zázrak, chceli ho vyhlásiť za kráľa.


Zdieľať: