Misionár Sundar Singh opustil Tibet a uberal sa sám po hindustánsko-tibetskej ceste. Cestou sa dopočul o svätom mužovi, ktorý zložil prísahu mlčanlivosti. Sundar urobil obchádzku do dediny, kde muž býval a šiel ho navštíviť. Okamžite bol dojatý tým, že tento sadhu úprimne hľadal pravdu. Na svojej ceste hľadania ten človek za šesť rokov neprehovoril ani jediné slovo. Sundar sa ho s nadšením vypytoval a sadhu mu namiesto odpovede ponúkol bridlicu a kriedu.

Na bridlicu Sundar napísal: „Nedal nám Boh jazyk, aby sme mohli hovoriť? Prečo nepoužívate ten svoj, aby ste chválili a oslavovali Stvoriteľa a namiesto toho ste ticho?“

Sadhu sa na chvíľu zamyslel, potom vymazal Sundarovu otázku a napísal: „Máte pravdu. Som si istý, že Boh naozaj chce našu chválu, ale moja prirodzenosť je taká zlá, že nedokážem dúfať, že z mojich úst vyjde niečo dobre. Preto som šesť rokov ticho. Je lepšie, aby som ostal ticho, až kým nedostanem nejaké požehnanie alebo posolstvo, ktoré môže pomôcť iným.“

Sundar mu povedal o Ježišovi Kristovi a o tom, ako jeho smrť môže zmeniť srdce každého človeka zo zlého na dobré. Sadhu však napísal, že túto myšlienku považuje za príliš jednoduchú, aby mohla byt pravdivá. Sundar so smútkom v srdci od neho bez slova odišiel.


Zdieľať: