Od detstva mám katastrofálne slabý zmysel pre orientáciu. Spomínam si, ako sme v mojich šiestich rokoch išli do Maďarska a ja som sa tam stratil vo veľkom obchodnom centre. Mal som nutkanie prepadnúť zúfalstvu, ale pamätal som si vetu môjho otecka, ktorý hovoril: „Chlapci, keď sa stratíte, zostaňte, kde ste, a ja si vás nájdem.“ A otec ma skutočne našiel.

V živote som pochopil, že ak je niekto schopný skutočne ma nájsť a vyslobodiť z mojej stratenosti, tak je to môj Boh. Len musím prestať zmätene pobiehať, ostať tam kde som a trpezlivo čakať.


Zdieľať: