V roku 1992 sa stal svetovým rekordérom v chrápaní americký občan Melvin Switzer, keď silou svojich hlasiviek zbúral okrasný múr okolo miestneho parku. Jeho výkon mal hodnotu 91 decibelov, čo je väčší hluk, než vydá solídna kosačka na trávu. Dokážete si predstaviť život s takýmto spáčom v jednej garsónke alebo týždňovú dovolenku v hoteli, pričom by vaše izby susedili? Čo by ste robili? Dali by ste si vatu do uší a snažili by ste sa tých pár dní prežiť bez nervového zrútenia? Alebo by ste ho bombardovali vankúšmi a neustále ho budili? Obávam sa, že by to veľmi nepomohlo. Jeden zo známych Murphyho zákonov totiž hovorí, že „najviac chrápe ten, kto zaspáva prvý“.

Určite by každý z vás vedel vymenovať ľudí, ktorí vedia „liezť na nervy“ alebo „poriadne piť druhým krv“. Čo s nimi? Apoštol Jakub nám radí: „Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu. Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.“ (Jak 1,19.20)


Zdieľať: