Všetci spolužiaci v piatom ročníku ma prevyšovali vo vedomostiach. Ja sám som sa cítil v každom predmete stratený. Bol som kdesi úplne na konci. Azda najhoršie bolo to, že som začal veriť deťom, ktoré sa mi posmievali a označovali ma za „hlupáka“…

Začal sa mi rúcať môj sen. Pred vyše dvoma rokmi som sa totiž počas jednej bohoslužby, keď som počúval kázanie o tom, že „ak dôverujeme Pánovi, sme vždy v bezpečí v Ježišovi Kristovi“, rozhodol, že chcem byť Ježišovým nasledovníkom.

V tom istom čase som sa rozhodol, že raz budem slúžiť Bohu ako lekár – misionár. V biblických lekciách, ktoré sme si čítali, sa často objavovali príbehy o lekároch-misionároch. Ich pôsobenie v ďalekých krajinách Afriky a Indie ma veľmi zaujalo. Inšpirovali ma príbehy oddaných lekárov, ktorí zmierňovali utrpenie a pomáhali tisícom ľudí žiť zdravšie a šťastnejšie.

„To chcem robiť,“ vyhlásil som jedného dňa cestou domov. „Môžem byť lekárom, mami?“ spýtal som sa mamy.

Takto spomína na svoje rozhodnutie stať sa lekárom neurogirurg Ben Carson, ktorý vstúpil do histórie ako vedúci operačního tímu, ktorý prvý úspešne oddelil siamské dvojčatá zrastené temenom hlavy.


Zdieľať: