Otec napomínal svojho päťročného syna, ktorý sa chcel hrať počas bohoslužby s malými autíčkami. V tomto zbore boli aj dvaja muži, ktorí pravidelne nahrávali videozáznam z celého priebehu bohoslužby.

Keď raz chlapec týchto mužov pozoroval, ako si pripravujú kamery a všetky prístroje, spomenul si, čo mu stále hovorieva jeho otec. Vybral sa preto za nimi a hovorí im: „Môj otec nechce, aby som si do zboru nosil hračky. Ani vy by ste nemali!“

*

Raz ráno náš syn vyhlásil: „Mami, naozaj si myslím, že keď vyrastiem, budem presne ako môj otec.“

„Prečo si to myslíš?“ spýtala som sa.

„Pretože mi narastie presne také obočie ako ockovi. A tiež preto, že kedykoľvek mi niekto niečo hovorí, nikdy ho nepočúvam.“


Zdieľať: