Sestry Betsie a Corrie vstupujú do svojho nového „domova“. Ich nová adresa – koncentračný tábor Ravensbrück.

Corrie leží na posteli, keď ju zrazu niečo uštipne. Blchy sú všade. „Ako tu budeme žiť?“ zakričí na svoju sestru. Betsie si spomenie, čo ráno čítali z Biblie: „Za všetko vzdávajte vďaku!“

Corrie sa podráždene spýta: „Povedz mi, za čo by som mohla byť vďačná na tomto hroznom mieste?“

„Za to, že nás nerozdelili a môžeme tu byť spolu,“ odpovie Betsie.

„Tak dobre, ďakujem ti za to, Ježiš,“ povie Corrie. Betsie pokračuje: „A tiež za to, že sa nám podarilo sem prepašovať našu Bibliu. Vďaka tomu, že je tu tak strašne málo miesta a postele sú natlačené na seba, veľa ďalších žien nás bude počuť, keď si budeme čítať z Biblie.“

„Dobre, dobre… Ďakujem ti, Bože, za túto preplnenú ubytovňu, v ktorej sa nedá dýchať,“ hovorí Corrie.

„Poďakuj Bohu aj za blchy,“ ozve sa Betsie.

„Za blchy?! Betsie, tak to už preháňaš,“ odsekne Corrie. „Za všetko vzdávajte vďaku,“ pripomenie Betsie. „Nemáme ďakovať len vtedy, keď sa máme dobre. Boh nás doviedol na toto miesto – a blchy sem očividne z nejakého dôvodu patria.“


Zdieľať: