Vyrástol som v kresťanskej rodine. Ako dieťa som sa často trápil kvôli tomu, že nebudem spasený. Cez deň som sa tým nezaoberal, ale keď prišla noc a ja som si ľahol, často som si kládol otázku: „Keď dnes v noci zomriem alebo príde Pán Ježiš, nebudem večne zatratený?“

Vedel som, čo odo mňa Boh očakáva, preto som mu opäť vyznal svoje hriechy a prosil o odpustenie. Nikdy som však nemal istotu, že mi skutočne odpustil.

Raz v noci, keď som mal 17 rokov, som si pomyslel: „Modlitba mi vôbec nepomáha. Koľkokrát som už prosil Boha, aby ma zachránil a nič sa nestalo. Žiadna zmena.“ V tej chvíli Boh upriamil moje myšlienky na biblický verš: „Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriech a očistil nás od každej neprávosti.“ Mohol byť jeho sľub jasnejší?

V tej chvíli mi bolo jasné, že moje hriechy mi boli odpustené prvýkrát, keď som ich Bohu úprimne vyznal. Chyba nebola na Božej strane, ale u mňa. Ja som nedôveroval jeho sľubu. Odvtedy zavládol v mojom srdci pokoj a svedomie ma prestalo obviňovať. Moje hriechy mi boli odpustené. Teraz som to vedel určite, pretože mi to Boh povedal.


Zdieľať: