V roku 1934 prišiel do Chicaga na návštevu Mahalie Jacksonovej jej dedko. Jedného horúceho dňa ho prehovorila, aby šiel k fotografovi. Tam ho ranila mŕtvica. Keď ležal v nemocnici a lekári nedávali veľkú šancu na uzdravenie, Mahalia Jacksonová počúvala doma ostré výčitky svojej tety. Ak dedko zomrie, ona je vinná, pretože to bol jej nápad poslať ho k fotografovi.

Mahalia vtedy utiekla do izby, kde bola sama a modlila sa. Prosila Boha za dedkov život. Sľúbila, že ak jej prosbu vypočuje, bude žiť čistým životom. Aby svojej prosbe dodala vážnosť, chcela Bohu ponúknuť nejakú obeť. Mala to byť skutočná obeť. Preto sa chcela zriecť niečoho, čo pre ňu veľa znamenalo. Vášnivo rada chodila do kina na Charlieho Chaplina a na show s Bingom Crosbym alebo Mills Brothers. Bola rozhodnutá vzdať sa toho. A tak sa modlila: „Ak dedka uzdravíš, prestanem chodiť do kina a divadla.“ Tento sľub opakovala dovtedy, kým lekári bojovali o dedkov život. Jej modlitba bola vypočutá. Starec vypochodoval z nemocnice a žil ešte veľa rokov.

Odvtedy Mahalia nenavštívila žiadne kino a žiadne varieté. „Nechodím do divadla jednoducho preto, že som sľúbila, že prinesiem obeť. A tento sľub chcem dodržať.“


Zdieľať: