Jim Stovall úplne stratil zrak, keď mal 29 rokov. Kým ešte trocha videl, pracoval ako dobrovoľník v škole pre nevidiacich. Mal na starosti štvorročného nevidiaceho a vážne hendikepovaného chlapčeka. Trávil s ním veľa času. Snažil sa presvedčiť ho o tom, že napriek svojmu hendikepu si dokáže sám zaviazať šnúrky na topánkach a vyjsť hore schodmi.

„Nie, to nedokážem!“ trval chlapec na svojom.

„Áno, dokážeš,“ odvetil mu Jim.

„Nie, to nedokážem!“ Takéto hádky pokračovali donekonečna.

Zatiaľ Jim zápasil so svojím vlastným hendikepom. Kvôli zhoršujúcemu zraku sa Jim rozhodol, že musí ukončiť štúdium na škole. A pretože končí so školou, rozhodol sa vzdať aj práce dobrovoľníka.

„Je to príliš ťažké,“ vysvetľoval. „Nedokážem to.“

„Ale dokážeš!“ povedal tenký hlások vedľa neho. Bol to hlas štvorročného chlapca, ktorý odmietol zaviazať si šnúrky.

„Nie, nedokážem!“ povedal presvedčivo Jim.

„Dokážeš!“

Jim si uvedomil, že ak on nebude pokračovať, chlapec sa tiež vzdá. A tak zostal na škole a o tri roky štúdium úspešne ukončil. V ten istý týždeň si jeho malý priateľ prvýkrát zaviazal šnúrky na topánkach a takmer vyletel hore schodmi.


Zdieľať: