Josef Formánek je cestovateľ a jeden z najúspešnejších českých spisovateľov. Ako podnikateľ mal pocit, že veci musí hnať dopredu, že mu stále niečo uniká. Začal piť a skončil na protialkoholickom liečení. Napísal o tom knihu Úsmevy smutných mužov, podľa ktorej vznikol rovnomenný film. Tam pochopil, že všetko, čo v živote prežil, si zapríčinil sám. Potom prišla noc, v ktorej sa stalo niekoľko zvláštnych vecí. V jeho živote nastal zlom.

Na posledné dni s otcom spomína takto: „Skôr ako otecko odišiel, naučil som ho modliť sa. Hovoril som mu, že najkratšia modlitba je povedať: Ďakujem. Povedal som mu: ´Ocko, nemáš žiadne bolesti. Namiesto niekoľkých týždňov, ako ti hovorila doktorka, si tu už dva a pol roka…´ Keď odišiel, zostal mu na tvári úsmev. Tým nám to lúčenie uľahčil… Človek sa môže sťažovať na množstvo vecí. Vždy si nájde niečo, s čím môže byť nespokojný. Ale môže nájsť tiež veci, za ktoré môže ďakovať a byť vďačný.“


Zdieľať: