Vladimír Ledecký vo svojej knihe S dušou tuláka spomína:

Môj dedo bol veľký gazda. To znamenalo, že organizoval život aj babke. Denne prebiehal rovnaký scenár. Dedo povedal babke: „Dones mi pivo z pivnice.“

Babka bez rozmýšľania doniesla pivo a keď ho dedovi podávala, zreval: „Nie v červenej fľaši, v zelenej!“

Alebo naopak a babka absolvovala ešte jednu cestu do pivnice a späť. Nikdy sa dopredu nespýtala, v akej fľaši pivo chce, brala to ako súčasť manželského spolužitia. Denne pár ciest do pivnice naviac.

Môjho kamaráta Miša dedo keď prišiel z krčmy, sadol do kuchyne, oprel sa o vedro s vodou a zavolal na babku: „Máňó, daj vodu!“

Babka bola záhrade. Behom prišla do kuchyne, nabrala vodu do pohára z vedra, o ktoré sa dedko opieral, a odišla naspäť do záhrady. Keď dedo vodu vypil alebo aj trochu vylial, zakričal: „Máňó, daj vodu!“

Babka opäť prišla behom do kuchyne, nabrala vodu do pohára z vedra, o ktoré sa dedko opieral, a odišla naspäť do záhrady.

Ako sa vám páči takéto manželské spolužitie?


Zdieľať: