Pamätám si na jeden z tých najťažších okamihov. Výkrik hrôzy sa mi zasekol v hrdle, keď ma počas bombardovania priviedli na jeden dvor. Okolo mňa ležalo asi 80 mŕtvol, ktoré vyhrabali z jedného zo zasypaných protileteckých krytov. Boli tam starci, ženy, väčšie i celkom malé deti. Bol to strašný pohľad. Keď som tak stál medzi toľkými mŕtvolami v tomto smrteľnom tichu, vo svojom srdci som kričal: „Bože, kde si? Prečo mlčíš?“

A tu mi zrazu prišli na um Ježišove slová: „Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal…“ Zrazu predo mnou stál golgotský kríž, na ktorom Boh nechal zomrieť svojho Syna – pre nás!

Nerozumiem Bohu. Nerozumiem, prečo dopustí toľko bolesti a zla. Ale je tu maják jeho lásky – Ježišov kríž. Pod krížom nájdem pokoj v Bohu i odpoveď na všetky otázky.


Zdieľať: