Dwight L. Moody, jeden z veľkých evanjelistov modernej doby, muž, ktorého slová o hriechu a spasení zasahovali poslucháčov ako šípy, dokázal s pokorou reagovať vo chvíli, keď Boh zasiahol „šípom“ jeho.

Počas jednej dlhej evanjelizačnej cesty cestoval Moody vlakom so spevákom Townerom. Spolu s nimi cestoval v kupé opitý muž, ktorý mal pod okom škaredú ranu. Keď uvidel známeho evanjelistu, začal z celého hrdla vykrikovať náboženské piesne, na ktoré si spomenul. Moody bol veľmi unavený. Nechcelo sa mu zaoberať sa s týmto človekom. Preto svojmu spoločníkovi navrhol: „Poďme preč odtiaľto.“ Towner ho však upozornil, že všetky ostatné vagóny sú plne obsadené.

Keď uličkou prechádzal sprievodca, Moody ho zastavil a upozornil na opitého muža. Sprievodca ho láskavo upokojil, vyčistil a obviazal mu ranu a potom ho odviedol späť na miesto, kde si mohol zdriemnuť.

Moody o tom všetkom chvíľu premýšľal. Potom svojmu spoločníkovi povedal: „Towner, práve som dostal riadne pokarhanie! Včera večer som kázal o milosrdnom Samaritánovi. Dnes mi Boh dal príležitosť uviesť do praxe to, o čom som kázal. Zistil som, že som úplne rovnaký ako levita a kňaz.“ Napriek tomu, že tento príbeh svedčil proti nemu, Moody ho zaradil do svojich ďalších kázaní.


Zdieľať: