V starobe človek obyčajne rozmýšľa o iných veciach, ako keď bol mladý. S pribúdajúcimi rokmi veriaci človek prestáva ľpieť na veciach, ktoré sú pominuteľné, pretože sa mu stále viac otvárajú oči pre to, čo je trvalé. Starý človek vie, že jedného dňa pre neho všetko pozemské stratí úplne cenu. Zostane len to neviditeľné, ale večné.


Zdieľať: