Keď som bol ešte malý chlapec, mali sme ísť so sestrou k príbuzným na svadbu. Bola to prvá svadba, na ktorej som bol. Všetko bolo veľmi zaujímavé. Hostina bola v hoteli. Na konci jedálneho lístka bolo napísané „zmrzlinová bomba“. Sedeli sme so sestrou na konci stola a netrpezlivo čakali na túto chvíľu. Stále však neprichádzala, pretože vždy znovu sa rozprávali nejaké príhovory, ktoré boli pre nás strašne nudné. Ale jeden som si zapamätal.

Jeden ujo sa postavil a povedal: „Milí hostia, hovorí sa, že v nebi sú pripravené dve stoličky pre manželov, ktorí ani sekundu neľutovali, že sa vzali… Ale tie stoličky sú dodnes prázdne.“ V tom momente ho prerušil môj otec a cez všetkých hostí zavolal na moju mamu, ktorá sedela na druhom konci stola: „Mami, tie stoličky dostaneme my!“

Bol som malý a všetkému som dobre nerozumel, ale v srdci som pocítil radosť, pretože som cítil to zázračné teplo rodičovského domova.


Zdieľať: