Jedného dňa prišla Matku Terezu navštíviť študentka menom Subhasini. Pochádzala zo zámožnej rodiny. Po radostnom zvítaní Subhasini vyhŕkla: „Matka, prišla som k vám bývať.“

Matka Tereza letmo pozrela na hodvábne sárí, ktoré malo dievča na sebe, a usmiala sa. Vystrela svoje drsné ruky, potom ukázala na svoj pokrčený habit a na dom s jeho chudobnými obyvateľmi. „Výborne, dcéra moja,“ povedala. „Vidíš moje ruky a šaty. Porovnaj ich so svojimi. Rehoľný život, najmä tohto druhu, si vyžaduje vysoký stupeň obety. Aby sa sestra mohla obetovať pre Boha a pre blížneho, musí úplne zabudnúť na seba.“

„Rozumiem,“ odvetila Subhasini. „Dlho som o tom premýšľala. Som pripravená. Prosím, prijmite ma.“

„Príď neskôr, keď všetko zvážiš,“ jemne navrhla Matka Tereza. S tým Subhasini odišla.

Po nejakom čase ktosi zaklopal na dvere. Keď ich Matka Tereza otvorila, stála v nich Subhasini. Bola oblečená v jednoduchých šatách a nemala žiadne šperky.

„Som tu, Matka,“ povedala. „Prišla som, ako ste mi povedali. Prosím vás, tentoraz ma neodmietnite. Rozhodla som sa hlboko vo svojom srdci.“


Zdieľať: