V minulom storočí trpel jeden chlapec v Londýne hladom. Chodil po bohatých štvrtiach, klopal na dvere a pýtal si kúsok chleba. Jeden pastor mu otvoril. Dal mu kus suchého chleba, tvrdého ako kameň. Medzi duchovným otcom a ním sa rozvinul rozhovor. Kňaz mu hovoril o Bohu, Stvoriteľovi sveta. Chlapec nepoznal náboženstvo. Pokúšal sa jesť suchý chlieb a celkom nepozorne počúval. Nakoniec mu duchovný otec povedal, že Boh je otcom všetkých ľudí. Prekvapený chlapec odvetil:
„Je aj vaším otcom?“
„Áno.“
„Je aj mojím otcom?“
„Samozrejme, áno.“
Chlapec chvíľu uvažoval a potom zareagoval:
„Tak sme bratia, ja a vy, však?“
„Áno,“ odvetil nadšene duchovný otec.
Vtedy sa mu chlapec prísne zahľadel do očí a povedal: „Nehanbíte sa dať kus takého suchého chleba svojmu bratovi, ktorý je hladný?“
Všetci sme synovia toho istého Otca. Sme bratia. Preto sa máme navzájom milovať. To je evanjelium a posolstvo Ježiša Krista.


Zdieľať: