| autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Najkrajšie a najlepšie veci nemôžeme uvidieť, nemôžeme sa ich dotknúť, môžeme ich len pocítiť srdcom.
Suzy
V románe Sladký štvrtok nám John Steinbeck predstavuje madam Faunovú. Tá prevádzkuje verejný dom a obľúbi si jednu prostitútku menom Suzy. Zorganizuje jej skutočné stretnutie so skutočným mužom, nie s klientom. Kúpi jej pekné šaty a pomôže jej pripraviť sa na večer. Keď Suzy pohnutá jej dobrotou odchádza, spýta sa: „Urobili ste pre mňa tak veľa. Môžem vám to nejako opätovať?“
„Áno,“ odpovie staršia žena. „Môžeš povedať: Som Suzy a nik iný.“
Suzy to zopakuje. Potom madam Faunová žiada: „Teraz povedz: Som Suzy a som dobrá.“
Suzy sa pokúsi: „Som Suzy a som…“ A potom sa rozplače.
Možno by aj Boh chcel, aby si povedal to isté. Boh je k tebe dobrý, odpúšťa ti. Prečo si aj ty neodpustíš? Miluje ťa, verí v teba a nazýva ťa svojím dieťaťom.







