Zistenie, že naše deti hovoria a správajú sa rovnako ako my, môže byť nepríjemné. Bol som zhrozený, keď som videl, ako náš syn nahnevanie kričí na svoju sestru, lebo mu nedala pokoj. Manželka mi jemne pripomenula, že vlastne napodobňuje mňa.

O niekoľko týždňov som sa pristihol, ako v hneve kričím na svojho syna. Uvedomil som si, že je to presne to, o čom hovorila moja manželka. Šiel som preto za ním a ospravedlnil som sa mu. Sľúbil som mu, že sa budem snažiť pristupovať k nemu s väčšou úctou. Po čase som si všimol, že aj jeho vzťah k sestre sa zmenil.

Nie sme dokonali rodičia, ale naše deti musia vidieť, že chceme poslúchať Pána Boha. Učíme ich oboma spôsobmi – tým, čo robíme, aj tým, čo hovoríme.


Zdieľať: