Pani Terézia má štyri deti. Ako druhé dieťa sa jej narodil syn Šimon s Downovým syndrómom. Prežívala to ťažko a dlho trvalo, kým sa s tým zmierila. Silnou oporou bol pre ňu v tom období manžel a sestra. Takmer po pätnástich rokoch od jeho narodenia hodnotí svoj život slovami:

„Nikdy v živote by ma nenapadlo, že môžem v živote prežívať toľko šťastia a radosti z dieťaťa, ktoré keď sa narodilo, mala som pocit, že ma čaká len bolesť a smútok. Keď si teraz spomeniem na mnohé radostné okamihy, keď stojí na stupni víťazov alebo robí interview do televízie, že je veľmi šikovný, úspešný a je s ním zábava, tak vidím, že to je to najlepšie, čo ma mohlo v živote stretnúť.“

Keď sa po nejakom čase dozvedela, že jedna matka sa hneď po pôrode zriekla dcérky, pretože sa narodila s Downovým syndrómom, nedalo jej to. A tak sa malá Amálka stala ich piatym dieťaťom. S manželom sa rozhodli, že si ju vezmú a stane sa profesionálnou mamou.


Zdieľať: