Istý kazateľ navštívil spolu s členom svojho zboru jedného bohatého muža. Chceli ho požiadať, aby prispel finančným darom pre spoluveriaceho, ktorý prekonal infarkt. Chorý muž si neplatil žiadne zdravotné poistenie, preto si musel všetky lekárske zákroky platiť sám.

Bohatý muž ich oboch srdečne privítal. Pozorne počúval, keď mu kazateľ stručne opísal, v akej neutešenej situácii sa chorý muž nachádza. „Prišli sme za tebou, aby sme ťa poprosili o finančný dar,“ dohovoril napokon kazateľ.

„Kto je ten chorý človek?“ spýtal sa domáci pán.

Kazateľ zakýval hlavou na nesúhlas. „Nebýva zvykom, aby sme hovorili mená ľudí, ktorí potrebujú pomoc. V tomto prípade ide naozaj o človeka, pre ktorého nie je jednoduché priznať, že potrebuje pomoc iných.“

„Ak mám pomôcť, trvám na tom, aby som vedel, o koho ide. Naozaj to zostane medzi nami. Som ochotný venovať 500 dolárov, ale ak mi poviete jeho meno, dám 1 000 dolárov.“

„Jeho meno ti naozaj nemôžem povedať,“ zopakoval kazateľ krútiac hlavou.

„Tak dám 2 000 dolárov. Takú sumu predsa nemôžeš odmietnuť.“

„Jeho dôveru naozaj nemôžem sklamať,“ trval na svojom kazateľ. Jeho spoločník nemohol veriť tomu, čo počul.

Domáci pán sa zhlboka nadýchol a povedal: „Dám 3 000 dolárov.“

Skôr ako mohol kazateľ odpovedať, muž sa k nemu naklonil a prosil ho: „Kazateľ, prosím ťa. Tritisíc dolárov mu vystačí na všetky výdavky spojené s liečbou. Je to čestný človek. On to nikomu nepovie.“

Kazateľ podišiel k dverám. „Už som mal dávno odísť. Dôveru a česť človeka nepredám za nijakú sumu. Skúsim poprosiť niekoho iného. Snáď sa nám podarí zohnať peniaze niekde inde.“

Skôr ako sa mu podarilo otvoriť dvere, domáci pán ho poprosil, aby šli na chvíľu do vedľajšej miestnosti. Keď ostali sami, v jeho očiach sa objavili slzy. „Reverend, nedávno som prišiel o všetky peniaze, ktoré som mal našetrené. Nemôžem dokonca ani splácať hypotéku, ktorú som si vzal. Už som chcel za niekým ísť a poprosiť o pomoc, ale nedokážem si predstaviť, že každý v meste by sa dozvedel, do akej krízy som sa dostal.“

„Teraz to chápem,“ povedal jemne kazateľ. „Ty si ma skúšal, či som dosť dôveryhodný, aby si sa mi zveril so svojím tajomstvom. Budem sa snažiť nájsť nejakú finančnú podporu nielen pre toho chorého človeka, ale aj pre teba. To, čo si mi povedal, zostane naozaj medzi nami.“

Dvaja muži sa rozlúčili s domácim pánom a vyrazili na ďalšiu návštevu. „Nuž, kazateľ,“ povedal spoločník, „koľko ti nakoniec dal?“

Kazateľ sa usmial a priateľovi položartom pohrozil: „Nehanbíš sa pýtať sa to? Vieš predsa, že také veci sú tajomstvom!“

Zdieľať tento príbeh: