Keď vypukla občianska vojna v Libérii, tisícky ľudí utiekli do Guinei. Odille Terrová spomína, ako jedného dňa stretla v Konakry svoju priateľku Mamoussou. Niesla niekoľko banánov, za hrsť cukru a tanier ryže.

„Kam ideš?“ spýtala sa jej.

„Nesiem jedlo na štadión pre utečencov z Libérie.“ Vedela, že ich je tam tisíc, ale myslela si, že aspoň jeden človek si večer ľahne spať menej hladný.

Keď sa jej opatrne spýtala, či má čo dať jesť na druhý deň svojim deťom, nevedela, čo bude zajtra. Niesla všetko, čo mala. Povedala: „Ak si nechám toto jedlo pre nás, do zajtra sa pokazí. Ale ak sa podelím s tými, čo nemajú nič, Boh nás požehná a dá nám, čo budeme zajtra potrebovať…“


Zdieľať: