Alena mala tridsaťjeden rokov, keď jej manžel a deväťročný syn zomreli pri automobilovej nehode. Zostala sama s troma dcérami, pričom najmladšia mala len rok. Dnes má Alena 70 rokov. Keď sa pozrie späť na všetko, čím si v živote prešla, hovorí: „Najhoršie je, ak sa človek uzavrie do svojej osamelosti. To, že som nestratila kontakt s druhými, bolo pre mňa tou najlepšou terapiou.“ Ako dobrovoľníčka začala navštevovať detské zdravotné stredisko, kde sa venovala deťom, ktoré mali fibrózu. Začala tiež pracovať ako lektorka plávania detí so špeciálnymi potrebami. Jej klienti trpia zväčša ťažkým postihnutím ako je Downov syndróm, rázštep chrbtice alebo mozgová obrna. Povedala: „Uvedomila som si, že nemôžem zmeniť niečo, čo sa zmeniť nedá. Tie deti zostanú hendikepované. Ja im však môžem pomôcť, aby boli aspoň chvíľu šťastné.“


Zdieľať: