„Dnes si nakreslíme obrázok,“ vyhlásila učiteľka v materskej škole.
Dobre, pomyslel si malý Timo. Rád kreslil obrázky. Vedel nakresliť leva a tigra, vlak i loď. A tak vzal farbičky a začal kresliť.
Ale učiteľka povedala: „Počkajte. Ešte som nepovedala, že môžete začať.“ Zmĺkla a čakala, kým sa každý bude pozerať na ňu. „Tak – a teraz ideme kresliť kvety.“
Dobre, pomyslel si Timo, a začal kresliť nádherné kvety oranžovej, ružovej a modrej farby.
Ale učiteľka povedala: „Počkajte!“ A na tabuľu nakreslila kvet. Bol červený a mal zelenú stopku. „Tak – a teraz môžete začať.“
Timo sa pozrel na učiteľkin kvet. Viac sa mu páčili jeho kvety, ale nič nepovedal. Otočil papier a na druhú stranu nakreslil taký, aký nakreslila učiteľka na tabuľu. Bol červený a mal zelenú stopku.
O niekoľko dní učiteľka povedala: „Dnes budeme formovať z plastelíny.“
Dobre, pomyslel si Timo. Z plastelíny dokázal vyformovať rôzne veci – hadov, snehuliakov ,slonov a myši. Začal trhať plastelínu a gúľať ju.
Ale učiteľka povedala: „Počkajte, ukážem vám, ako máte robiť.“ A každému ukázala, ako sa robí misa.
Tak aj Timo urobil opäť z plastelíny guľu, uhladil ju a urobil takú misu ako učiteľka.
Timo sa naučil, že musí počkať, sledovať a potom urobiť takú vec, akú urobila učiteľka. Prestal tvoriť sám.
Potom sa jeho rodina presťahovala do iného mesta a Timo začal chodiť do novej škôlky. Hneď prvý deň učiteľka povedala: „Dnes si niečo pekné nakreslíme.“
Dobre, pomyslel si Timo, a čakal, že učiteľka mu povie, čo má robiť. Ale učiteľka nič nevravela, len sa prechádzala po triede. Keď prišla k Timovi, povedala mu: „Nechceš si nič nakresliť?“
„Chcem,“ povedal Timo. „Čo budeme kresliť?“
„Nuž, kým mi to nenakreslíš, nebudem to vedieť,“ odpovedala.
„A ako to mám urobiť?“ spýtal sa Timo.
„Prečo sa pýtaš? Urob, ako to ty chceš.“
„A akú mám dať farbu?“
„Hocijakú,“ odpovedala. „Keby každý nakreslil tú istú vec tou istou farbou, ako by som zistila, kto to nakreslil?“
„Neviem,“ povedal Timo. A začal kresliť kvet.
Kvet bol červený a mal zelenú stopku.
Možno sa viac podobáš Timovi, ako si myslíš. Máš nápady, schopnosti a si tvorivý, ale svet ti hovorí, že tak to byť nemôže. Veľmi skoro ti začne vtĺkať do hlavy, že všetci musíme vyzerať rovnako, konať rovnako a myslieť rovnako. Boh nás však stvoril tak, že každý je iný a jedinečný.


Zdieľať: