Milada patrí k najstarším členom nášho zboru. Chodievala vždy dobre naladená a veselá. Myslím si, že keď bola mladšia, musela to byť veľmi energická žena. Rada rozprávala o svojom živote, o tom ako kedysi dávno viedla čističku na dezinfekciu bavlny a ako v začiatkoch prevádzky chodila nad tými čistiacimi kaďami a modlila sa k Bohu, aby to fungovalo, pretože po mnohých neúspešných pokusoch tomu už nikto neveril. A Boh ju vypočul. Rozprávala o tom, ako si musela na vysokej škole odriekať, že mesiac sa vylúpol zo zemskej atmosféry. Všetko zakončila príbehom z osobného života o svojom manželstve.

Tieto tri príbehy nám rozprávala každú sobotu stále dookola a stále s rovnakým nadšením, akoby nám ich rozprávala prvýkrát. To najdôležitejšie však bolo až na konci. Nezabúdala totiž dodať vetu, ktorou ju v živote zastavil sám Boh: „Milada, mlč a čakaj.“ Akoby to bola najdôležitejšia veta, Božia veta, ktorá zasiahla do jej príbehu v zamestnaní, v škole aj v manželstve.


Zdieľať: