„Môže zabudnúť matka na dieťa, ktoré kojí?“ pýta sa Pán Boh Izaiášovými ústami. Táto otázka je rétorická. Odpoveď je jednoznačná: Nie! Je nepredstaviteľné, aby mamička zabudla na svoje dieťa, ktoré nosila pod srdcom a porodila.
A predsa sa táto nepredstaviteľná vec deje stále častejšie. V mnohých krajinách, vrátane rozvinutých, nechávajú matky deti pri dverách nemocníc, v „hniezdach záchrany“, alebo dokonca v kontajneroch.
Akú hrôzu musí prežívať žena, aby dokázala niečo také urobiť? Jej vnútro sa musí zmietať v nepredstaviteľnom zúfalstve a beznádeji. Len Boh sám, ktorý vidí do hĺbky ľudského vnútra, vie pochopiť, ako hlboko na dne sa taká žena ocitla.
Niektoré príbehy odložených detí majú šťastný koniec, ale nie všetky. V hlavnom meste Kene Nairobi našiel odložené dieťa nečakaný hrdina. Túlavý pes objavil v lese novorodenca. Odtiahol dieťa cez rušnú ulicu – pravdepodobne aj cez nejaký ostnatý drôt – do svojho pelechu. Dieťa bolo odložené v potrhaných šatách a strčené do igelitovej tašky. Po prevoze do nemocnice dievčatko vážilo 3,3 kg. Lekári mu nasadili antibiotiká. Podľa posledných správ je jeho stav stabilizovaný a na liečbu reaguje celkom dobre. Zdravotníci dali dievčatku meno Angela. Angelu nikto nehľadal. Keď správa o jej záchrane prenikla do médií, ľudia začali zasypávať nemocnicu plienkami, detským ošatením a rôznymi inými vecami.
Keď Pán Boh položil otázku: „Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa?“, dal aj odpoveď: „Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem.“ Božia láska k nám je silnejšia ako materinská láska, silnejšia ako otcovská láska.


Zdieľať: