Matka Tereza spomína na jeden zo svojich zážitkov v službe tým najbiednejším: Keď sme raz večer vyšli von, našli sme na ulici štyroch ľudí. Jedna žena bola strašnom stave. Povedala som sestrám: „Vy vezmite týchto troch. Ja sa postarám o tú, ktorá vyzerá najhoršie.“

Urobila som pre ňu všetko, čo som mohla. Uložila som ju do postele – a na jej tvári sa objavil nádherný úsmev. Chytila ma za ruku a povedala len jediné slovo: „Ďakujem.“ Potom zomrela.

Nemohla som si pomôcť. Tam pri jej posteli som si spytovala svedomie. Pýtala som sa: Čo by som povedala, keby som bola na jej mieste? Moja odpoveď bola veľmi jednoduchá. Snažila by som sa upútať aspoň trocha pozornosti na seba. Asi by som povedala: „Som hladná. Umieram. Všetko ma bolí…“ alebo niečo podobné. Ale táto žena mi dala oveľa viac. Venovala mi svoju vďačnú lásku. Zomierala s úsmevom na tvári. Vďačnosť prináša úsmev a stáva sa darom.


Zdieľať: