Učiteľka sa spýtala žiakov v triede, aké knihy čítali. Šestnásťročný Dustin Hoffman, nízky židovský mladík s veľkým nosom a množstvom akné na tvári, odpovedal, že životopis Jimmyho Duranta. Kniha sa volala Frňák. V tom okamihu sa celá trieda rozosmiala, pretože im to pripomenulo Dustinov veľký nos.

Keď ho učiteľka vyzvala, aby o knihe povedal niečo viac, začal rozprávať o chlapcovi, ktorý veľmi trpel kvôli tomu, že bol škaredý a mal veľký nos. Učil sa s tým žiť a snažil sa s tým vyrovnať, ale stále ho prenasledoval pocit, že každý na ulici sa pozerá na jeho nos, uťahuje si z neho a vysmieva sa mu.

Zrazu Dustin pocítil, ako sa mu do očí tlačia slzy. Priveľmi sa vžil do kože tohto chlapca a veľmi dobre mu rozumel. Prežíval to isté. Hlavného hrdinu sa mu podarilo napodobiť tak originálne, že rozosmial celú triedu. Dustin však musel potláčať plač. Keď to už nevydržal, vybehol z triedy.

Neskôr povedal: „Bola to asi moja prvá kniha, ktorú som prečítal. Rozplakal som sa a musel som utiecť z triedy, pretože sa mi všetci smiali. Vtedy sa možno zrodila moja túžba stať sa hercom.“


Zdieľať: