Sundar Singh dlho rozmýšľal, či Boh existuje. Raz večer sa modlil: „Bože, ak existuješ, zjav sa mi dnes večer. Ak nie, ráno sa zabijem. Nedokážem žiť s týmito nezodpovedanými otázkami.“

Každé ráno o piatej prechádzal okolo vlak. Ak dovtedy nedostane od Boha odpoveď, ľahne si na koľajnice. Prešla hodina, potom dve, tri… Keď o pol piatej začal myslieť na vlak, v miestnosti sa zjavila žiara. Bola stále silnejšia, až sa zmenila na prenikavé svetlo, uprostred ktorého sa objavila postava. V tom okamihu zažil najväčší šok svojho života. Nebol to Krišna ani Budha, ale Ježiš, ktorého považoval za mŕtveho. Prihovoril sa mu hindustánskym jazykom: „Dokedy ma budeš prenasledovať? Modlil si sa, aby si spoznal správnu cestu. Prečo ju nechceš prijať? Ja som tá Cesta.“

Pri týchto slovách Sundar padol na kolená a začal sa modliť. Prosil Ježiša, aby mu odpustil a zmenil ho. Keď vstal, v diaľke počul pískať vlak. V tom okamihu pocítil neuveriteľný pokoj a radosť.


Zdieľať: