Ted Bengermino napísal:

Slúžil som ako poddôstojník v 94. divízii pechoty. Mojou úlohou bolo evidovať všetkých padlých, nezvestných alebo zranených vojakov. Musel som zhromažďovať ich osobné veci a dozerať, aby boli správne odoslané ich rodičom alebo najbližším príbuzným. Bál som sa, že sa dopustím nejakej strašnej chyby. Robil som si starosti, či to všetko sám prežijem. Či vôbec niekedy vezmem do náručia svojho 16-mesačného syna, ktorého som ešte ani nevidel. Robil som si také starosti a bol som taký vyčerpaný, že som schudol vyše 15 kg. Zo zúfalstva som takmer prišiel o rozum. Zrútil som sa a plakal ako malé dieťa. Rozplakal som sa zakaždým, keď som bol sám.

Skončil som u vojenského lekára, ktorý mi dal radu, ktorá od základov zmenila môj život. Povedal, že všetky moje ťažkosti sú duševného pôvodu: „Svoj život považuj sa presýpacie hodiny. Zrnká piesku z hornej polovice pomaly a pravidelne prepadávajú úzkym hrdlom do dolnej polovice. Ty aj ja sme ako také hodiny. Každý deň máme pred sebou veľa úloh a povinností, ktoré musíme zvládnuť. No ak ich nebudeme plniť postupne – nenecháme ich plynúť pomaly a rovnomerne ako zrnká piesku cez hrdlo presýpacích hodín – zničíme si telo i dušu.“

Len jedno zrnko piesku naraz. Len jednu vec naraz. Táto rada mi vo vojne zachránila zdravý rozum i telo a pomáha mi aj dnes. Aj v práci a podnikaní sa človek stretáva s rovnakými problémami, ako za vojny. Musí robiť desiatky vecí naraz a na všetko má strašne málo času. Ale vďaka tomu, že som si stále dokola opakoval tieto slová, mohol som zvládnuť svoje úlohy efektívnejšie a podarilo sa mi urobiť prácu bez toho, aby som cítil ten strach a zmätok, ktorý ma vo vojne takmer zničil.


Zdieľať: