Jarmila sa vydávala veľmi skoro. Na bábätko sa tešila, ale chlapček sa narodil s ťažkou vadou srdca a napriek úsiliu lekárov po niekoľkých týždňoch zomrel. Manžel začal piť. Raz ráno ho našli ležať pri ceste. Neznámy vodič asi včas nezbadal potácajúceho sa opilca a náraz ho odhodil do priekopy. Dostal sa z toho, ale zostal telesne postihnutý a musel ísť do predčasného invalidného dôchodku.

Jarmila sa začala pasovať so životom. Málo peňazí, mrzutý zahorknutý manžel, druhé dieťa… Raz v noci celkom zúfalá a vyčerpaná nemohla spať. Vybehla na balkón a chcela skočiť dolu. Už to nezvládala. Nezostalo jej nič, len jediná otázka. „Si tam, Bože?“ zvolala nahlas do tmy. „Počuješ ma? Odpovedz, ak si.“ Ticho. Chvíľu ešte váhala… keď zrazu v dome začalo plakať dieťa. Automaticky sa otočila a vrátila do izby. Nie, dnes to neurobí. Zatiaľ…

Ráno im ktosi zaklopal na dvere. Bola to bývala spolužiačka, ktorá jej ponúkla pomoc a podelila sa s ňou o to, ako prežíva svoju vieru. Jarmila si uvedomila, že Pán Boh predsa len počul jej výkrik a odpovedal na jej prosbu.


Zdieľať: