Jozef spomína na svoje detstvo:

Keď som bol malý, často som bol neposlušný a hneval rodičov. U nás to bola mamka, ktorá nás trestala – a občas aj palicou. Keď som urobil niečo zlé, dostal som výprask. Bola to celkom normálna vec. Nechodili sme k žiadnemu psychológovi. Vtedy neexistoval žiadny dyslektik ani dysgrafik ani iný dys… Stačila jedna rana a hneď som bol zdravý. Fungovalo to.

Niekedy ma to naozaj bolelo. Kričal som: „Mami, prosím ťa… Už to nikdy, naozaj nikdy neurobím.“ Vtedy mi mamka povedala: „Dostal si za to, čo si vyviedol. Ale teraz dostaneš aj za to, že klameš, že to už nikdy neurobíš.“ A výprask pokračoval.

Tak som sa naučil, že v živote zvyčajne neplatí, že „už to nikdy neurobím“. Zlo má naozaj veľkú moc. Nemôžeme sa spoliehať na seba. Pomôcť nám môže len Pán Boh.


Zdieľať: