Od svojich 17 rokov som stále vo väzení. Za sebou už mám dlhých 20 rokov strávených v tomto prostredí. Urobil som veľa chýb a veľa zlých vecí. Môj hlavný problém bola závislosť od drog.

Asi pred rokom a pol som začal chodiť k pánovi kaplánovi. Pri jednom stretnutí mi požičal knihu a potom ďalšie dve. Predtým som v Boha neveril, ale povedal som si: „Musíš so sebou niečo urobiť – a sám to nedokážeš.“ Tak som spolu s kaplánom hľadal cestu k viere. Ale nič sa nedialo.

Tie tri knihy boli Semienka, Zlaté ruky a Smerovať vyššie o neurochirurgovi Benovi Carsonovi. Keď som nedávno raz večer dočítal knihu Zlaté ruky a zavrel ju, zistil som, že mi z očí tečú slzy. Pocítil som bolesť pri srdci. A v tom som sa začal akosi automaticky modliť, aby mi Pán Boh odpustil moje hriechy, bol pri mne, pomohol mi nájsť v živote správny smer a dal mi silu premôcť moju závislosť a výbušnú povahu.

A v tom sa to stalo – Boh mi dal o sebe vedieť. Viem to. Viem, že s Božou pomocou nájdem správnu cestu i svoje miesto medzi ľuďmi.

Keby mi to niekto predtým povedal, asi by som sa mu vysmial. Ale teraz chcem po prepustení z väznice z vlastnej vôle a rozhodnutia patriť do spoločenstva veriacich ľudí. Tam je moje miesto.

Dnes sa modlím 4–5 krát denne a veľmi často sa rozprávam s Bohom. Je úžasné vedieť, že na to konečne nie som sám…


Zdieľať: