Pondelok, 15. októbra 1759

Bol som v Knowle, jednu míľu za Bristolom. Rozhodol som sa navštíviť francúzskych zajatcov. Bolo nám povedané, že ich je asi 1100. Sú natlačení v malom priestore. Nemajú si ani na čo ľahnúť. Majú len trochu špinavej slamy. Nemajú sa čím prikryť. Majú len zapáchajúce špinavé handry, takže zomierajú ako prašivé ovce. Veľmi sa ma to dotklo.

Večer som kázal na text 2 Moj 23,9: „Neutláčaj cudzinca. Dobre viete, čo v sebe cíti cudzinec, lebo sami ste boli cudzincami v Egypte.“ Ten večer sme vyzbierali 18 libier, na ďalší deň suma vzrástla na 24 libier. Za túto sumu sme kúpili plátno a vlnenú látku a ušili z nich košele, kabáty a nohavice. Ľudia k tomu pridali ešte niekoľko tuctov ponožiek. To všetko sme rozdelili zajatcom, ktorí na tom boli najhoršie. Krátko nato im poslala mestská správa v Bristole väčšie množstvo žineniek a prikrývok. Až potom prišla pomoc z Londýna a z rôznych častí krajiny, takže myslím, že odvtedy mali všetko, čo k potrebovali k životu.


Zdieľať: