| autor fotografie: Jozef Plachý |
Ale krátko nato sa strhol prudký vietor, ktorý sa volá Eurakylón. Keď sa vietor zmocnil lode a nebolo možné udržať kurz, nechali sme ním loď unášať... Búrka nami prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali aj lodné náradie. No keď sa už viac dní neobjavovalo ani slnko, ani hviezdy, a pritom búrka zúrila stále nezmenšenou silou, začali sme strácať všetku nádej, že sa zachránime.
Počasie nás ovláda iba keď trpíme. Keď sa tešíme, dokážeme čeliť a pokoriť aj búrku.
Skutky apoštolov 27,14-20
Počasie nás ovláda iba keď trpíme. Keď sa tešíme, dokážeme čeliť a pokoriť aj búrku.
Amelia Barrová
Z denníka Johna Wesleya
5. augusta 2020
Sobota 23. februára 1745
Cesty boli oveľa horšie než predošlý deň nielen preto, že sneh bol hrubší a cesty na mnohých miestach neschodné, ale tiež preto, že silný mráz, ktorý nastal po odmäku, vytvoril všade poľadovicu. Často sme museli ísť peši. Na koni sa nedalo ísť. Kone niekoľkokrát spadli, keď sme ich viedli. Našťastie ani raz vtedy, keď sme na nich sedeli. Bolo osem hodín preč, keď sme prišli do Gateshead Fellu, ktoré vyzeralo ako veľká biela púšť bez ciest. Sneh zavial a prikryl všetky cesty a my sme boli stratení. Tu nás dohonil jeden počestný muž z Newcastlu a doviedol bezpečne do mesta.
Už som zakúsil mnohé hrozné cestovania, ale takéto ešte nie – silný vietor, krupobitie, dážď, ľad, sneh, záveje a ostrý mráz.
