Počas vietnamskej vojny, v apríli 1969, sa jedna americká námorná hliadka prebojovala k horskému potoku, kde si chcela doplniť zásoby pitnej vody. V tej chvíli sa na druhej strane rozštekali skryté guľomety a ničím nechránení námorníci sa stali ľahkým terčom nepriateľského útoku. Mnoho ich vtedy padlo. Niekoľkí však prežili, a to vďaka osobnému hrdinstvu mladého seržanta, ktorý ich s nasadením vlastného života odtiahol do bezpečia. Nakoniec bol sám ťažko ranený a prežil len vďaka pomoci vojakov z americkej pechoty. Zranení vojaci boli rozmiestnení v rôznych nemocniciach.

Jeden zo zranených vojakov, na ktorého čakala smrť v ľadovej vode, nemohol na svojho záchrancu zabudnúť. S námahou ho vypátral. Zistil, že tento muž po svojom zranení ochrnul. Živoril dvadsať rokov na invalidnom vozíku. Nemal rodinu, ani veľa priateľov a od štátu poberal minimálny invalidný dôchodok. Vďačnosť celú situáciu zmenila. Zachránení vojaci sa o neho dobre postarali. Prípad získal veľkú publicitu a nakoniec statočný invalid dostal vysoké ocenenie za statočnosť.

Aj náš Záchranca pre večnosť si zaslúži našu vďačnosť, lásku, celý náš život.


Zdieľať: