Hospodin poslal Nátana k Dávidovi. Keď prišiel k nemu, povedal: V istom meste boli dvaja mužovia; jeden bol bohatý, druhý bol chudobný. Bohatý mal veľmi mnoho oviec a dobytka. Chudobný však nemal nič, iba jedinú malú ovečku, ktorú si kúpil; choval ju a vyrástla pri ňom s jeho deťmi. Jedávala z jeho skyvy chleba, píjavala z jeho pohára a spávala v jeho lone, akoby mu bola dcérou. K bohatému človeku prišiel pocestný; ale ľúto mu bolo vziať zo svojich oviec alebo zo svojho dobytka, aby niečo pripravil pocestnému, ktorý prišiel k nemu, ale vzal ovečku chudobného človeka, a tú pripravil mužovi, ktorý prišiel k nemu. VtedyDávid náramne vzbĺkol hnevom proti tomu mužovi a povedal Nátanovi: Akože žije Hospodin, muž, ktorý to urobil, zasluhuje smrť! Ovečku nahradí štvornásobne, pretože to spáchal a nemal zľutovania. Nato Nátan povedal: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej! Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do tvojho lona. Dal som ti dom Izraela a Júdu, a ak by ti to bolo bývalo málo, bol by som ti to alebo ono pridal. Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil si sa toho, čo sa Jemu nepáči? Uriáša Chetejského si zabil mečom, jeho manželku si si vzal za ženu a jeho samého si zavraždil mečom Ammóncov.
Človeka máme hodnotiť podľa toho, čo dáva, nie podľa toho, čo je schopný získať.
2 Sam 12,1-9
Človeka máme hodnotiť podľa toho, čo dáva, nie podľa toho, čo je schopný získať.
A. Einstein
Zákony vlastníctva
17. augusta 2011
Ak sa mi to páči, je to moje.
Ak to držím v ruke, je to moje.
Ak ti to môžem vziať, je to moje.
Keďže som to pred chvíľou držal v ruke, je to moje.
Keď je to moje, nech ti ani nenapadne, že by to mohlo byť tvoje.
Ak si ja niečo urobím alebo postavím, všetky tie diely sú moje.
Ak to vyzerá tak ako moje, potom je to moje.
Ak som to uvidel prvý, je to moje.
Ak sa s niečím hráš a položíš to, potom je to už automaticky moje.
Ak je to rozbité, je to tvoje.
