Nevieme si ani predstaviť, čo Boh dokáže urobiť z črepov nášho života, ak mu ich celkom odovzdáme.
Žatva
Jedna stará legenda hovorí o malom mestečku, obyvatelia ktorého mali už niekoľko rokov slabú žatvu. Preto sa na začiatku roka rozhodli ísť za Pánom Bohom. „Bože, už niekoľko rokov sme mali veľmi biednu žatvu. Chceme ťa preto poprosiť, aby si nám umožnil jeden rok plánovať všetko sami.“
Boh povedal: „V poriadku, jeden rok.“ A tak keď si žiadali dážď, Boh im poslal dážď. Kedykoľvek si pýtali slnko, Bol im dal slnko. Ale kukurica akosi nerástla a pšenica zišla veľmi nariedko. Keď nastal čas žatvy, ľudia zistili, že vysoká kukurica nemá ani jeden struk a zrno v klasoch je veľmi malé. Začali na Boha kričať: „Bože, ty si nás sklamal. Keď sme ťa prosili o slnko, dal si nám slnko. Keď sme ťa žiadali o dážď, poslal si nám dážď. Ale my nemáme čo žať.“
Boh im povedal: „Nikdy ste neprosili o ostrý severný vietor. Bez tohto vetra nedošlo k opeleniu a bez opelenia niet úrody.“
Ľudia si uvedomili svoju chybu a povedali: „Tak dobre, Bože, necháme to na teba. Urob to tak, ako to uznáš za najlepšie. Chceme ti dôverovať.“